Novinky

Najmladší medik - dobrovoľník počas pandémie

 

Svet sa v posledných mesiacoch ocitol v situácii, ktorú nikto nečakal. Zavreté školy, prísna hygiena, obmedzené stretnutia so svojimi najbližšími a plné nemocnice. Ďaleko od toho nebolo ani Slovensko. Začali nám chýbať ľudia a plné parky. Prosby o ľudí dobrej vôle sme sledovali všade.

Dobrovoľníci. Práve oni sa nebáli vstúpiť s odhodlaním práve počas corona vírusu do diania. Či už to bolo nosenie nákupov starým ľudom, šitie rúšok tým, ktorí ich nemali, alebo zavolanie blízkej osobe. No boli aj takí, ktorí cítili, že majú byť v prvej línií. Jedným z nich bol aj Jozef Diškanec z Oravskej Poruby, ktorý od začiatku mimoriadnej situácie začal pracovať ako dobrovoľník v Nemocnici s poliklinikou Ladislava Dérera v Bratislave. Študuje Všeobecné lekárstvo na Masarykovej univerzite v Brne a počas epidémie dobrovoľníčil ako najmladší medik.

                           

Kedy prišla prvá myšlienka stať sa dobrovoľníkom počas corona vírusu ?

„Keď nám zavreli kvôli vírusu školu, šiel som domov na Oravu a čakal čo bude nasledovať. Prognózy nevyzerali dobre a cítil som ako medik povinnosť pridať ruku k dielu. Prof. Krčméry raz povedal, že jedným zo základných predpokladov porazenia epidémie je dobrovoľníctvo, to bola tiež veta, ktorá ma oslovila. Veľmi rýchlo to zbehlo a v polke marca som už dobrovoľníčil ako najmladší medik, prvý deň, v prvom odberovom centre na Slovensku. Občianske združenie Equita malo na starosť koordinovať dobrovoľníkov, medikov a ADRA zabezpečovala kontajnery a za noc postavili prístrešok.“

Čo všetko si robil ako dobrovoľník v nemocnici?

„Každý deň sme si úlohy striedali. Počet lekárov a medikov nebol stabilný, záviselo to hlavne od množstva pacientov. Každý deň ale pracovali v odberovom centre 2-3 lekári a 5-10 medikov. Naučil som sa mnoho: písanie lekárskych správ, komunikácia so suspektnými pacientami na Covid-19, „nové guidlines“, príprava žiadaniek na PCR testy, používanie rýchlotestov, príprava skúmaviek s médiami, asistovanie lekárovi pri odberoch, či večerná dekontaminácia.“

Vznikla nejaká zaujímavá situácia, ktorá sa ti vryla do pamäti?

„Zážitkov bolo veľa. Veľmi ma však oslovila dobrosrdečnosť všetkých ľudí, ktorí prichádzali na testovanie. Od babky, ktorá nám doniesla koláč na plechu do Infekčného prostredia až po riaditeľa Kramárov, ktorý nám doniesol hus s lokšami. Každý pomáhal ako vedel. Od šitia rúšok, cez sponzorské obedy a mnoho sponzorských darov. Každý, kto pracoval v čase karantény v akomkoľvek zamestnaní má môj obdiv.“

                

Veľa mladých malo rešpekt ísť robiť dobrovoľníka práve počas tohto obdobia. Nemal si na začiatku strach?

„Hoci som ako dobrovoľník pracoval vo vysoko Infekčom prostredí strach som nemal, možno prvý deň som mal rešpekt, keď sa všetko rozbiehalo a kým som sa do toho dostal.“

Čo ti prinieslo toto dobrovoľníctvo?

„Dobrovoľníctvo mi dalo veľa skúseností a potvrdila sa mi známa myšlienka, že čo dobrovoľník nezištne daruje, mnoho viac dostane naspäť. Netýka sa to len skúsenosti, ale najmä kolektívu, v ktorom som pracoval a kde bola radosť chodiť. Všetci, ktorí pracovali alebo stále pracujú na Klinike Infektológie a Geografickej medicíny majú môj obdiv. Z lekárov spomeniem doktora Aziho, ktorý nechal svoju ambulanciu a pracuje v Covid odberovom centre do dnešného dňa, či doktorka Monika, ktorá zachránila v Afrike množstvo životov. Medici a naši hlavní koordinátori Magdaléna a Denis, bez ktorých by odberové centrum nefungovalo. Myslím, že to bola pre mňa, ale i ostatných veľmi obohacujúca skúsenosť.“

Odporučil by si túto skúsenosť aj iným?

Určite áno.

                   

                                                                                                                          Dominika Poláčiková

späť na zoznam