Novinky

Traja zahraniční mušketieri v Trstenej

Pravdepodobne si niektorí našinci všimli, že sa ulicami Trstenej už nejaký čas potulujú traja cudzinci. Nemusíte sa ich báť, pretože sem prišli len za dobrodružstvom dobrovoľníctva v našom meste, presnejšie v organizácii V.I.A.C. Dvaja chalani - Portugalčan Nuno (29) a Rumun Angelin (25) a dievča, Viktorija (22), pochádzajúca z Lotyšska opustili svoje domovy, mestá, priateľov a rodiny, aby tu mohli chvíľu žiť a slúžiť.

Nuno a Viktorija sú na Slovensku od Februára 2022. Pre oboch bolo množstvo snehu, ktoré tu napadlo, šokujúce. Väčší šok to bol pre Nuna, pretože v Portugalsku je v tomto čase okolo 18 stupňov a každý deň je slnečný. "Naposledy som videl sneh pred dvoma alebo troma rokmi v meste, kde som študoval," spomína Nuno.

Nuno ukončil štúdium biomedicínskeho inžinierstva a pred príchodom sem pracoval v laboratóriu ako výskumník. "Teraz sa venujem deťom v Komunitnom centre v Námestove a študentom na strednej škole na Slanici, kde mávam konverzácie v anglickom jazyku," smeje sa Nuno. Okrem toho pomáha aj pri rozvoze jedla pre rodiny a ďalších aktivitách. Jeho hlavnou motiváciou, aby sem prišiel bolo: dozvedieť sa viac o sebe, získať nové zručnosti, žiť v novej kultúre a pomáhať iným. Už prvé týždne poznamenal, že toto mesto je veľmi katolícke. Zažil aj malý zázrak: "Keď som sem prichádzal, niekto mi dal do batohu malý ruženec. Neviem, kto to bol a prečo, ale asi sa mi tu bude hodiť …"

Pre Viktóriu bolo hlavnou motiváciou, prečo sem prišla dobrovoľníčiť, túžba zažiť život v katolíckom prostredí, prežívať a žiť vieru spolu s inými katolíkmi. Viktorija bola baptistka, protestantka a chvíľu pred príchodom sem absolvovala rekonverziu v katolíckej cirkvi. "Bolo to ako môj návrat domov, ktorý mi trval dva roky. Pred rokom som snívala o tom, že skúsim ísť na svätú omšu, ale veľmi som sa bála, bála som sa, ako zareagujú moji protestantskí priatelia a teraz sa každý deň zúčastňujem na svätej omši. Je to moja vyslyšaná modlitba, vyslyšaná túžba. V Lotyšsku Victorija skončila štúdium žurnalistiky a rada pracovala ako dobrovoľníčka v Rádiu Marija Latvija. " Momentálne Viktorija žije v komunite na Ústí nad Priehradou. "Tu vo V.I.A.C. mám rôzne úlohy. Chodím do materskej školy R. Dilonga, kde trávim s deťmi čas hraním hier a komunikujeme po anglicky. Jedna skupina už vie zatancovať jeden lotyšský národný tanec s názvom Prasiatka v pohánke. Okrem toho sa spolu s Lenkou pravidelne stretávame s matkami, ktoré sú v ťažkej situácii a pomáham ich učiť variť. Keď už hovoríme o jedle - veľmi mi chutia vaše bryndzové halušky!"

Angelin tu žije od septembra 2021. A ak ho niekto stretne na ulici, môže sa s ním porozprávať po slovensky. "Áno, viem povedať pár viet a budem rozumieť, ale treba so mnou hovoriť veľmi pomaly," usmieva sa Angelin, "a keď nie, tak použite ruky," smeje sa Agelinn. Angelin vyštudoval cestovný ruch a jeho vášňou je cestovať, učiť sa nové jazyky a objavovať nové kultúry. To bol jeden z dôvodov, prečo sa rozhodol prísť na Slovensko. A na otázku, ako dlho tu zostane, Angelin odpovedá spokojne: "To záleží od toho, či si nájdem Slovenku a ožením sa s ňou. Potom tu zostanem dlhšie, ako je termín môjho dobrovoľníckeho projektu,” s humorom dodáva. Angelin je dobrovoľníkom v charite sv. Františka z Assisi: "Mám teraz toľko slovenských starých rodičov. A oni ma volajú Anjel. Je to taká radosť byť medzi nimi, pomáhať im, len tak sa s nimi rozprávať, byť tu pre nich," rozpráva Angelin.

Rovnako ako naši zahraniční dobrovoľníci, aj mladí ľudia zo Slovenska môžu vycestovať do zahraničia a zažiť podobnú dobrovoľnícku skúsenosť. Ak by ste mali záujem vycestovať ako dobrovoľník na 2 a viac mesiacov a spoznať niektorú zo zahraničných krajín z inej perspektívy, radi Vám povieme, ako sa to dá. Vďaka programu Európsky zbor solidarity sú náklady spojené s touto službou hradené a teda mladý človek má skvelú príležitosť vycestovať, priniesť pozitívnu zmenu na mietse, kde bude a zistiť možno niečo viac o sebe a kultúre, kde bude pomáhať. V prípade záujmu vám radi pomôžeme vybrať si projekt a pomôžeme vám aj s vyslaním. Môžete sa nám ozvať na email: mobility@ozviac.sk.

  

 

Minulý rok sme vyslali dve dievčatá z Trstenej Mirku a Patríciu. Strávili dva mesiace v krásnom španielskom meste Pamplona. Ako to hodnotila spätne Patrícia? Áno, rozhodnúť sa pre niečo nové, nie je jednoduché. No keby som to neurobila, nikdy by som neprišla na to, čo všetko mi to môže dať. A mne dalo dobrovoľníctvo veľa. A určite by som do toho išla s radosťou znovu. Predtým som videla všetky možné prekážky a komplikácie, teraz už len možnosti. Nielenže sa bojím menej nového, som viac trpezlivá, dôverujem si a viem, že robiť niečo bez toho, aby som na tom zarábala urobí šťastnou nielen mňa. A navyše sa v mojom životopise vyníma kolónka, ktorú nemá dnes hocikto.

späť na zoznam