Novinky

Veľa praktických zručností, ale aj návyky, ktoré si chcem strážiť

Ahojte, moje meno je Milan, mám 28 rokov a pochádzam z oravskej dediny Rabča. Začiatkom roka 2020 som sa rozhodol vstúpiť ako dobrovoľník do organizácie V.I.A.C., ktorá sa venuje podpore a rozvoji mládeže a sídlí v Trstenej. Možno sa mnohí pýtate: „Prečo byť práve dobrovoľníkom na Orave, keď cez tento istý program, na ktorý som vstúpil do dobrovoľníctva, sa dá ísť do rôznych krajín sveta?” A tá možnosť je naozaj lákavá. Ale ja som sa rozhodol pre dobrovoľníctvo na Orave.

Hlavným dôvodom bola jedna víkendovka, ktorú som zažil práve v Oravskom centre mládeže. Tento víkend ma zásadne ovplyvnil, až do takej miery, že som sa rozhodol skúsiť život v komunite, a následne pre dobrovoľníctvo v organizácii V.I.A.C.

Už počas prvých mesiacov som mal možnosť zmeniť veľa vnútorných postojov, až natoľko, že prehodnocujem svoje hodnoty a tiež ciele svojho života. Zaujímavé, čo dokáže urobiť komunita ľudí, s ktorými žijem v centre.

Pôvodne som mal byť zapojený najmä do sekcie AAPO a venovať sa hlavne zážitkovému a neformálnemu vzdelávaniu mladých, ale ako všetci vieme, plány nám skrížil vírus Covid-19 a moja náplň sa teda výrazne zmenila. Veľmi silno táto situácia ovplyvnila možnosť byť v kontakte s ľuďmi a organizovať reálne aktivity.

Ešte pred začiatkom zatvorenia krajiny a obmedzenia našich možností sme stihli v Oravskom centre mládeže urobiť pár zážitkových aktivít pre mladých, za čo som veľmi vďačný. Na začiatku pandémie sme sa snažili pomôcť aspoň trošku tam, kde sme mohli. Na začiatku pandémie bol veľký nedostatok rúšok, preto sme ich spoločne v organizácii šili a následne rozvážali po Orave. Taktiež sme spočiatku robili nákupy pre starších ľudí, ktoré sme im aj rozvážali do domovov.

Jednou z ďalších úloh, ktoré som mal, bolo varenie obedov pre našu organizáciu. Vďaka tejto skúsenosti som sa mohol naučiť aj variť, čo bolo nielen prínosom pre tých, ktorým som varil, ale i pre mňa samotného. Kontakt s ľuďmi bol stále veľmi silno obmedzený, a tak sme sa pustili do obnovy a budovania Oravského centra mládeže, ktoré je v Ústí nad Priehradou. Dokončili sme veľké množstvo začatých a nedokončených prác, ako napríklad maľovanie vonkajšej fasády či natiahnutie novej fasády v spoločenskej miestnosti, kde pôvodná omietka zatekala vodou. Chystali sme drevo na zimu, maľovali steny vo vnútri centra, v zime odhadzovali sneh, rekonštruovali sme ihriská v areáli a mnoho ďalších vecí. Taktiež sme sa rozhodli začať pestovať zemiaky a nejakú zeleninu, teda sme dosť času trávili aj prácou na poli. Skrátka namiesto priamych aktivít sme skôr pripravovali lepšie podmienky pre aktivity, ktoré sa budú môcť konať v budúcnosti, a verím, že to nie je menej dôležitá činnosť ako samotné aktivity.

 

Počas prvých mesiacov v komunite som si vytvoril aj množstvo dobrých návykov, ktoré si chcem pevne udržať aj do budúcna. Naučil som sa ráno vstávať skôr a vstúpiť do dňa s modlitbou a Božím slovom a tento návyk je pre mňa veľmi významný a chcem si ho uchovať. Taktiež večer po modlitbe sme sa spoločne naučili odložiť telefóny, vypnúť všetky sociálne siete a ostať v tichu.

Za každú novú skúsenosť som nesmierne vďačný a som rád, že som mohol aspoň takýmto spôsobom prispieť k budovaniu „lepšieho“ života pre tých, ktorí chcú tiež V.I.A.C.

späť na zoznam